Letom bluesovým svetom

Grammy 2012

V nedeľu 12. februára sa v Los Angeles uskutočnila slávnostná ceremónia udeľovania najprestížnejších hudobných cien na svete, cien Grammy. Medzi množstvom rozličných hudobných štýlov rozdelených do 78 kategórii figuroval aj blues a zlatý gramofónik si odniesol americký Tedeschi Trucks Band, ktorého minuloročný album Revelator bol vyhlásený za Najlepší bluesový album roka 2011.

Zaujímavé, že z piatich nominovaných bluesových albumov na cenu Grammy, až tri mali spojitosť s legendárnym The Allman Brothers Bandom. Gitarista Derek Trucks z oceneného Tedeschi Trucks Bandu je nielen synovcom bubeníka a zakladajúceho člena Allman Brothers Bandu Butch Trucksa ale potom, čo niekoľko rokov s Allman Brothers hosťoval, od roku 1999 sa stal aj ich oficiálnym členom. Podobný prípad je aj gitarista Warren Haynes, ktorého sólový album Man In Motion bol takisto medzi nominovanými. Ak dobre rátam, Haynesa sme mohli počuť v období od roku 1990 až do 2004 na 7 albumoch Allman Brothers Bandu. No a tým tretím želiezkom v ohni Grammy bol najnovší sólový album Low Country Blues speváka a klávesáka Gregga Allmana, ktorého vám asi predstavovať netreba. A prečo to vlastne takto detailne spomínam? V predvečer udeľovania výročných hudobných cien Grammy, v sobotu 11.2. americká Akadémia nahrávacích umení a vied udelila viacerým umelcom aj Lifetime Achievement Awards, čiže Ocenenie za celoživotné dielo. A medzi nimi bola aj slávna južanská bluesrocková kapela - the Allman Brothers Band.

Pokračovanie článku nižšie.
Tedeschi Trucks Band, ktorého minuloročný album Revelator bol vyhlásený za Najlepší bluesový album roka 2011.

54. ročník udeľovania cien Grammy bol poznačený nielen zredukovaním počtu kategórií viacerých menšinových hudobných žánrov ale aj predchádzajúcou nečakanou smrťou speváčky Whitney Houston. No tá nebola jedinou nežijúcou hviezdou, ktorú si prítomní v Staples Center v priebehu gala večera pripomenuli. Členovia Tedeschi Trucks Bandu, v ktorom sa šťastne spojil výrazný talent speváčky a skladateľky Susan Tedeschi s majstrovskou hrou slide gitaristu Dereka Trucksa, vo svojom ďakovnom prejave spomenuli viaceré osobnosti z bluesovej scény, ktoré mali veľký vplyv na ich hudbu. Nezabudli ani na Ettu James, ktorá nás opustila pred mesiacom, v januári tohto roka. Zosnulú bluesovú hviezdu si svojim vystúpením uctili aj speváčky Bonnie Raitt a Alicia Keys.



Bonzo Radványi
Február 2012

Blues v Bielom dome

V utorok 21. februára sa v Bielom dome vo Washingtone uskutočnil špeciálny večer venovaný bluesovej hudbe, na ktorý americký prezident pozval celý rad slávnych hudobníkov. Východné krídlo Bieleho domu sa v spomínaný večer premenilo na klub, v ktorom vystupoval White House Blues All Stars Band, ako účinkujúcich svojim hosťom predstavil Barack Obama.

Podujatie odštartoval skladbou Let The Good Times Roll legendárny kráľ bluesovej gitary, 86 -ročný B. B. King. Okrem neho a ďalšej bluesovej legendy, gitaristu a speváka Buddy Guya, sa na pódiu objavila aj mladšia generácia bluesmanov – Keb´ Mo´, Shemekia Copelandová, Susan Tedeschi a Gary Clark Jr., no najväčšou hviezdou večera bol rockový veterán z Veľkej Británie, spevák skupiny The Rolling Stones - Mick Jagger. Ten okrem piesne I Can´t Turn To Loose od Otisa Reddinga a verzií bluesových štandardov Commit a Crime od Howlin’ Wolfa a Five Long Years od Eddie Boyda ponúkol aj známy hit svojej domovskej kapely I Miss You, pri ktorom mu s vokálmi vypomohli Shemekia Copelandová a Susan Tedeschi.

Pokračovanie článku nižšie.

V priebehu bluesovej párty v Bielom dome odzneli aj ďalšie klasické bluesové skladby ako The Thrill Is Gone, Catfish Blues, St. James Infirmary a Let Me Love You. Ďalší britský hosť, gitarista Jeff Beck ponúkol inštrumentálku Brush With The Blues a čerství držitelia bluesovej Grammy, speváčka a gitaristka Susan Tedeschi a slide gitarista Derek Trucks, spolu a Warrenom Haynesom pripomenuli skladbou I´d Rather Go Blind pamiatku nedávno zosnulej Etty Jamesovej.

Ako veľký fanúšik bluesovej hudby sa prejavil aj samotný prezident, ktorý vo svojom príhovore označil blues za univerzálny hudobný jazyk. „Nikto neprejde životom bez radosti a bolesti, víťazstva a smútku. A v bluesovej hudbe je toto všetko zhrnuté, niekedy len v jednom slove alebo v jedinom tóne,“ povedal Obama, ktorý si koncert viditeľne užíval. Keď na záver koncertu kapela začala hrať známu skladbu Roberta Johnsona Sweet Home Chicago a Mick Jagger mu podal mikrofón, nezaváhal a spolu s B. B. Kingom odspieval celý refrén.

Bonzo Radványi
Február 2012

Koncert Michala Prokopa

Po nelehkém zvažování se hudebníci s vedením pražškého Divadla Archa rozhodli vystoupení nezrušit. Naopak původně tradiční vánoční koncert věnoval Michal Prokop památce a odkazu Václava Havla, jehož jméno pak všechny přítomné provázelo celým večerem. V úvodním slovu zavzpomínal na Václava Havla jako dramatika ředitel Divadla Archa Ondřej Hrab mimo jiné v souvislosti s úspěšným uvedením inscenace Odcházení. Michal Prokop hovořil o osobních setkáních a zmínil se i o slavném koncertu z června roku 1989, kdy poprvé hráli pro Václava Havla společně s Joan Baez na Bratislavské Lyře.

Pokračovanie článku nižšie.

Připravený hudební program zůstal beze změn. Vedle Michala Prokopa a kapely Framus Five, doplnili program pozvaní hosté. Nejprve vystoupila legenda české keltské hudební scény Kukulín s Janem Hrubým. Pozvání také přijala formace Jananas, která večer obohatila svým hravým přístupem k jazyku, i spojením hudebních stylů do střídmé a chytré hudební polohy. Lenka Dusilová doprovodila posluchače do abstraktnějších rovin. Hudebně bezvadný večer byl nepochybně důstojným rozloučením hudebníků, umělců i posluchačů v sále s osobností Václava Havla a to způsobem který je jim vlastní.

Martin Myslivec
December 2011

Fotogaléria z koncertu:
2011 © Martin Myslivec

Uverejnené so súhlasom:
Musicfoto.net

Hubert Sumlin (1931 – 2011)

Bluesová scéna prišla o ďalšiu legendárnu osobnosť. 4. decembra, len necelé tri týždne po svojich 80. narodeninách, v nemocnici vo Wayne (New Jersey) umrel americký bluesový gitarista Hubert Sumlin.

Rodák z Mississippi, ktorý vyrástol v Arkansase, sa preslávil ako spolutvorca typického štýlu a zvuku chicagskeho bluesu. Do histórie sa nezmazateľne zapísal najmä ako člen kapely Howlin´ Wolfa. Jeho gitaru môžeme počuť v mnohých najklasickejších nahrávkach chicagskeho bluesu ako Spoonful, Wang Dang Doodle, Back Door Man, Killing Floor, Shake For Me, Red Rooster, Smokestack Lightnin´ atď. Po boku Howlin´ Wolfa hral vyše dvoch desaťročí. Medzičasom bol aktívny aj v Muddy Waters Bande a vystupoval aj sólovo alebo s inými umelcami ako Willie Dixon a Sunnyland Slim. Po smrti Howlin´ Wolfa roku 1976 hral Hubert Sumlin ešte niekoľko ďalších rokov so zvyškom Wolfovej kapely, ktorej vedenie prevzal Eddie Shaw, ako The Wolf Gang. Potom odštartoval svoju sólovú kariéru a nahral pre rozličné gramofirmy (Black Top, Evidence, JSP, Blind Pig, Wolf a Tone-Cool) asi tucet albumov pod vlastným menom. Posledný z nich, album About Them Shoes, získal roku 2004 cenu Blues Music Award. O 4 roky neskôr, roku 2008 Sumlina uviedli aj do Bluesovej siene slávy (Blues Hall Of Fame).

Pokračovanie článku nižšie.

Hubert Sumlin sa síce nikdy nedočkal masovej popularity, ale aj tak sa považuje za jedného z najvplyvnejších elektrických bluesových gitaristov na svete a v prestížnom rebríčku 100 najlepších gitaristov všetkých čias hudobného časopisu Rolling Stone jeho meno figuruje na 43. priečke.

Roku 2002 mu diagnostikovali rakovinu pľúc. Napriek zdravotným problémom vystupoval aj naďalej. V posledných rokoch vždy s kyslíkovým prístrojom a k nemu patriacimi hadičkami v nose, ako sme to mohli vidieť na DVD zázname z gitarového festivalu Crossroads Erica Claptona, ktorý sa podobne ako Keith Richards, Steve Ray Vaughan alebo Jimi Hendrix, vždy hlásil k Sumlinovi ako ku svojmu inšpiračnému zdroju. O umení kráľa chicagskej bluesovej gitary sme sa mohli presvedčiť pred niekoľkými rokmi na vlastné oči a uši aj v našich zemepisných šírkach, keď hosťoval na festivale Blues Alive v Šumperku. Tí čo tam boli mali šťastie, lebo s Hubertom Sumlinom sa stretneme už len prostredníctvom nahrávok.

Bonzo Radványi
December 2011

Blues Grammy Awards

Tak ako každý rok, aj teraz začiatkom decembra v USA zverejnili nominácie na hudobné ceny Grammy za rok 2011. To, kto ich dostane, dozvieme sa až vo februári budúceho roka. No už teraz sa potvrdila neveľmi potešujúca správa o tom, že členovia americkej National Academy of Recordings Arts & Sciences, ktorí tieto prestížne ceny udeľujú, sa rozhodli zredukovať ich počet.

Doteraz ich udeľovali v 109 kategóriách. Od budúceho roku sa ich počet zníži na 78. Hoci toto „zoštíhlenie“ kritizovali takí známi nositelia Grammy ako Carlos Santana, Bonnie Raitt, Herbie Hancock či Paul Simon, akademici si presadili svoje a takto zmizne alebo s inými sa zlúči 31 doteraz samostatných štýlových kategórii. Doplatia na to najmä tie menej komerčné žánre a medzi nimi bohužiaľ aj blues. Bluesmani boli doteraz oceňovaní v dvoch kategóriách - Najlepší album tradičného bluesu (Best Traditional Blues Album) a Najlepší album súčasného bluesu (Best Contemporary Blues Album). V 54. ročníku Grammy to bude už len jednotná kategória Najlepší bluesový album roka. O víťazstvo v nej bude bojovať pätica týchto nominovaných albumov:

2011 Blues Grammy ® Nominees:
Gregg Allman – Low Country Blues
Marcia Ball – Roadside Attractions
Warren Haynes – Man In Motion
Keb’ Mo’ – The Reflection
Tedeschi Trucks Band – Revelator

Pokračovanie článku nižšie.

Proti gustu žiadny dišputát. Nehovorím, že nominované albumy sú zlé, to v žiadnom prípade. No vďaka zlúčeniu dvoch kategórií do jednej nedostali žiadnu šancu nemenej dobré a zaujímavé albumy, ktoré vyšli v tomto roku. Spomeniem len mená ako Etta James, Imelda May, Wynton Marsalis & Eric Clapton, Kenny Wayne Shepherd, Joe Bonamassa, Tab Benoit, White Stripes, Gary Clark, Jr., Johnny Winter a mohol by som ešte pokračovať. No je tu ešte jedno bluesové želiezko v ohni, a to najnovší album v súčasnosti najznámejšieho zydeco speváka a hráča na akordeón C. J. Cheniera – Can´t Sit Down, ktorý figuruje v nominácii na cenu Grammy v novej 7. kategórii s názvom Best Regional Roots Music Album.

Bonzo Radványi
December 2012

Kenny Wayne Shepherd

Úspešný mladý gitarista patriaci k absolútnej špičke okúzlil pražský Lucerna Music Bar. Kenny Wayne Shepherd začal vystupovať na pódiách už vo svojich 13. rokoch a jeho gitarové schopnosti z neho urobili bluesovú hviezdu. V rozhovore pred pražským koncertom Kenny sľúbil, že zostavený playlist koncertu bude absolútna „pecka“. Myslím, že dodržal čo sľúbil a zásluhu majú na tom aj jeho sprievodní hudobníci. Podľa mňa predovšetkým Noah Hunt – spevák a gitarista a Tony Franklin – hráč na basgitaru.

Pokračovanie článku nižšie.

Žiadne zbytočné slová, a ihneď na začiatku spustili zostavený playlist pekne „zostra“ do plného sálu. Diváci sa tak mohli hneď na začiatku nadýchnuť a potom sa nechať unášať blues – rockovými náladami. Skladby na seba vzájomne nadväzovali bez zbytočných medzier. Zopár výnimiek tvorilo iba striedanie gitár.

Pokračovanie článku nižšie.

Uvoľnenie a výdych z hudobného zovretia mohlo prísť až na konci večera, ale chtivé obecenstvo si vyžiadalo niečo iné než koniec. Prídavok, s ktorým sa Kenny Wayne Shepherd so svojou skupinou vrátil na pódium, mohol byť svojim rozsahom a nasadením pokladaný za samostatný koncert.

Členovia kapely: Kenny Wayne Shepherd – gitara, Noah Hunt – spev, Chris Layton – bicie, Tony Franklin – basgitara, Riley Osborne – klávesy.

Fotogaléria z koncertu:
2011 © Martin Myslivec

Uverejnené so súhlasom
Musicfoto.net.

Martin Myslivec
November 2011

Blues Alive 2011

Keď ma Ľuboš Beňa poprosil, či by som občas niečím neprispel na portál Slovakblues.com, tak moju počiatočnú radosť po chvíli vystriedal pocit súdnosti. Hudobná žurnalistika totiž už zlákala mnoho ľudí, ktorí síce majú radi muziku, ale písať o nej veľmi nevedia. Buď sa ich články tvária mimoriadne zasvätene a ich hlavnú časť tvoria prevzaté faktografické údaje zo života a tvorby muzikantov, alebo sú viac či menej subjektívne a tým pádom aj viac či menej nezaujímavé (chvála výnimkám). Keďže, okrem iného, na môj názor nemajú vplyv žiadne Awards, Grammy ani nálepky legiend, je určite tiež subjektívny a tým pádom, by som si ho mal nechať pre seba. Ale, ako to už chodí, nechal som sa prehovoriť a pre Ľuboša a jeho dobrú vec, som pripravil krátky report z posledného ročníka festivalu Blues Alive 2011 v Šumperku.

Pokračovanie článku nižšie.
Festival otváral Američan Kenny Wayne Shepherd.

Nie tak ďaleko za hranicami Slovenska sa už šestnásť rokov za sebou koná festival, ktorý sa postupne, hlavne výbornou dramaturgiou a organizáciou, prepracoval medzi najlepšie bluesové podujatia našej proviencie. Tento rok si na svoje prišli hlavne milovníci gitarových exhibícií. Festival v podstate otváral bluesrockový gitarista Kenny Wayne Shepherd, ktorý okrem skvelej kapely a niekoľkých gitár značky Fender priniesol so sebou do Šumperku aj mimoriadne energické blues, ktoré hral s rozvážnou dravosťou, dávajúcou jeho hre dynamiku, ale aj precíznosť. Vypredané hľadisko jeho gradujúci koncert doslova hltalo, či už išlo o vlastné skladby, alebo upravené cover verzie.

Pokračovanie článku nižšie.
David Guitar Shorty Kearney bol silný zážitok približujúci sa extáze.

Na záver zasa vystúpil vyše sedemdesiatročný David Guitar Shorty Kearney, ktorý nenechal nikoho ani na chvíľu zapochybovať o práve na svoje miesto v gitarovej sieni slávy. Jeho kreatívna rockovo (chvíľami aj soulovo) bluesová gitara, jeho dlhé a zložité (a možno práve preto vzrušujúce) sóla, jeho hrdzavo ostrý hlas, jeho vzťah s kvákadlom (wah wah pedál), jeho knísavé pochody pódiom (vo finále koncertu aj hľadiskom), jeho prstene a čo ja viem, čo všetko ešte, splynuli v jeden mimoriadne silný zážitok približujúci sa extáze.

Pokračovanie článku nižšie.
Pat Smillie ako ochutnávka chicagského podsvetia.

Medzi nimi dvoma, samozrejme, vystúpilo množstvo ďalších skvelých muzikantov, ako britský gitarista Justin Adams s gambijským griotom (bardom) Juldehom Camarom a s kapelou JuJu Band, skvelý Pat Smillie s ochutnávkou chicagského hudobného podsvetia, explozívni a autentickí bluesoví rebeli Hokie Joint, Mátyás Pribojszki so svojim bandom, či hosť zo silnej poľskej scény, kapela Around The Blues.

Pokračovanie článku nižšie.
Rockovo melancholickí Please The Trees.

Na Blues Alive je okrem možnosti vidieť a naživo počuť skutočné bluesové hviezdy (legendy) skvelé aj to, že predstavuje i mladé kapely, ktoré do blues prinášajú nové interpretačné postoje a odvahu experimentovať. Vystúpenia domácich United Cans Unlimited hrajúcich bezhlavé blues, tria The Spermbankers s naozaj dirty gospelom a hlavne rockovo melancholických Please The Trees, som si teda naozaj užíval.

Pokračovanie článku nižšie.
Zuzka Suchánková bola naozaj senzitívnym zážitkom.

Okrem ďalších hudobníkov, ktorý na Blues Alive vystúpili sa ešte musím pristaviť pri slovenských reprezentantoch, ktorí nielenže nesklamali, ale ukázali, že slovenské blues žije svojim vlastným a hlavne plodným životom. Kým sobotný večer výborne naštartoval technicky aj interpretačne zdatný Kŕdeľ divých Adamov, tak deň predtým si aj tvrdé bluesmanské a rockové jadro publika podmanila Zuzka Suchánková. Jej prítulné, nežné a precítené piesne nereflektujú blues ako motor, ale ako krásu pomalosti, nie ako vzdor či plač, ale ako rozjímanie a pohladenie, a nie ako kvílenie, ale ako šepot poézie. Jej vystúpenie bolo naozaj senzitívnym zážitkom.

Pavel Strážay
December 2011

Archív 2011_pdf

Obsah: Keeping the Blues Alive!; Happy Birthday! Chuck Berry; Zomrel Willie „Big Eyes“ Smith; British Blues Awards 2011; Umrel David Honeyboy Edwards; David Evans v Čechách; Bluesové novinky; Shemekia Copeland je nová bluesová kráľovná; 10 rokov od smrti John Lee Hookera; Americká bluesová nadácia sa presťahovala; Blues Aperitiv 2011; Storočnica Roberta Johnsona; The Blues Music Awards 2011; Európski bluesmani súťažili v Berlíne; Umrel bluesman Pinetop Perkins; Novinka vyšla v Nemecku; Americký bluesman Joe Bonamassa; Blues Caravan; 40 rokov Alligator Records; Spomienka na Pistoia Blues Festival; Smrť kosila pred Vianocami.

Archív 2010_pdf

Obsah: Nominácie Blues Music Awards; Nominácie na hudobné ceny Grammy; Nový album Low Country Blues; Ocenenia Keeping the Blues Alive; Beňa & Ptaszek na kompiláciách; British Blues Awards; Poľský deň bluesu; Kalandrafest; 20 rokov bez Stevie Ray Vaughana; Európska bluesová únia; 100. výročie narodenia Howlin´ Wolfa; Cyndi Lauper ako blueswomenka; V Memphise udeľovali výročné bluesové ceny; 75. narodeniny Otisa Rusha; Ulica v Poľsku nesie meno bluesmana; Pamätná tabuľa pre Lightnin´ Hopkinsa; 100. výročie narodenia Yanka Rachella; Film Blues Brothers tridsaťročný.